Ho hakraik an Tempo Timor hato'o komprimentus ba laitor sira katak, Jornal Tempo Timor hahu mosu iha imi le'et atu fasilita informasaun ba imi. Tamba ne'e ami presiza ita boot sira nia tulun atu ekipa jornal ne'e nian bele halao servisu jornalismu ho didiak.
Jornalista Jornal Tempo Timor, bandu atu hetan envelope ka sasan ruma husi fontes informasaun sira.
Tempotimor (Díli) - Atu hala'o planu ba implementasaun Rekuperasaun Ekonómika (RE) iha Timor-Leste (TL), ne'ebé nia persentajen tun wainhira enfrenta situasaun emerjénsia Pandemia Covid 19.
Tempotimor (Dili) - Ministru Asuntu Parlamentár no Komunikasaun Sosial (MAPKOMS), Francisco Martins Jerónomo deklara, nia parte nota katak média sira iha Timor-Leste barak mak harii husi jornlista sira.
Tempotimor (Maubisse) - Objetivu ukun-aan, atu liberta povu husi kolonializmu no liberta povu husi ki’ak no mukit, ne'e parte mehi husi erói sira mate ba rai ne'e no lutadór sira husi ukun tinan 450 resin kolonializmu Portugés no tinan 24 ukun Indonézia.
Tempotimor (Alas)-Laureadu Nobel da Pas José Ramos Horta deklara sei hakerek karta ida ba Amu Papa Francisco hodi fó orden ba igreja Katolika iha mundu tomak atu hapara sira-nia atividade karitativa.
Horta hato’o kestaun ne’e relasiona ho deklarasaun deputadu balun iha Parlamentu Nasionál ne’ebé kestiona asaun karitativa Xanana Gusmão no konsidera asaun refere hatun povu nia dignidade.
"Ha'u rona ema matenek-nain balun iha parlamentu nasionál dehan asaun karidade hatun dignidade povu, ha’u rona no hanoin kedan atu hakerek karta ba Amu Papa atu fó orden ba igreja hotu iha mundu para karidade, tanba karidade kontra fali ema-nia dignidade," dehan Horta ba konunidade sira iha suku Dotik, Postu Administrativu Alas, Munisípiu Manufahi, Sesta (25/09).
Aleinde hakerek karta ba Amu Papa, Horta dehan, nia mós hanoin atu hakerek karta ba Sekretariu Jeral Organizasaun Nasaun Unidas (ONU) António Guterres atu fó orden ba ajensia hotu iha mundu no Timor liu-liu PNUD, UNICEF, WFP hodi hapara fahe hahan.
"Ha'u sei hatete señora .....(Primeiru ministru nia Kaben) para ona karidade ne’ebé hala’o ona tinan barak, la di’ak ba povu nia dignidade," dehan nia.
Kona-ba deputadu ida ne’ebé mak koalia, eis Ministru Negosiu Estranjeiru ne’e dehan, nia la hatene see mak koalia tanba nia akompaña de'it iha media.
"Ha'u la hatene deputadu see mak ko'alia, maibé rona no haree iha media, ha'u kuaze fiar, tanba parlamentu mesak ema matenek de'it mak iha ne'ebá, entaun sira ko'alia ita tenke rona," dehan nia.
Tuir nia, iha situasaun pandemia covid-19, sorte Xanana kontinua hodi hala’o asaun karidade atu apoiu ferik-katuas no vulneravel sira.
Tempotimor (Díli) - Sekretária Estadu Kooperativa (SEKoop) iha komitmentu polítika boot atu tau atensaun ba negosiante ambulante sira ne'ebé durante halo atividade negósiu iha dalan ninin atu fasilita no kria kondisaun ba sira hodi faan sasán ho di'ak no seguru.
Ba polítika ne'e, antes ne'e SEKoop rasik mós hala'o ona enkontru ho negosiante ambulante sira hamutuk ema na'in 400, maibé sira ne'ebé foin rejísta hodi hakarak hola parte iha kooperativa foin mak ema na'in 50.
Maski nune'e, atu hetan tulun husi SEKoop, kritériu ida maka negosiante ambulante sira tenke rejísta hodi hola parte nu'udár kooperativa.
“Iha totál 400 negosiante ambulante mak rejístadu no foin maka 50-itál hola parte iha kooperativa. Entaun, sira seluk ne'e hola parte hotu para bele haree kria kondisaun ba sira," hatete Sekretáriu Estadu Kooperativas
(SEKoop), Elizário Ferreira, iha eis Heliport, Bairru Pité, Sesta (25/09).
Governante ne'e hatutan, ekipa SEKoop nian ko'alia no organiza ona negosiante ambulante sira tanba ne'e ema la duni ona sira maibé, ba sira ne'ebé hakarak atu faan permanente, diak liu ba iha faan iha merkadu.
“Organiza hela sira atu hola parte iha kooperativa hanesan ami nia konkordánsia ne'ebé natoon hetan hamutuk iha ne'e, no ba oin sira hola parte iha kooperativa hodi bele asesu ba kapitál, asesu mós ekipamentu ruma ne'ebé sira presiza atu bele asegura ba oin, dehan nia.
Elizário husu ba negosiante sira atu fa'an sira nia sasán tuir ema ambulante, hodi nune'e ema labele duni tan sira, no husu atu fa'an sasán ho konxiénsia. (*)
Tempotimor (Dili) - Ministru Asuntu Parlamentár no Komunikasaun Sosial (MAPKOMS), Francisco Martins Jerónimo, rekoñese durante iha avaliasun ba média ofisiál iha ministériu hotu-hotu barak maka sei falta formasun kona-ba oinsá serbisu.
Atu hadi'a kestaun ne'e, nia hatutan, daudauk ne'e MAPKOMS prepara ona diresaun ida ne'ebe hanaran CEFTEC atu tama konta kona-ba treinamentu ba média ofisiál sira, oinsá bele fó sai informasaun kona-ba servisu ministériu nian iha públiku.
Maibé, nia dehan, kona-ba diresaun ne'e sei nakloke mós ba média imprime no média online sira ne'ebe hakarak orienta jornalista sira atu mai tuir mós formasaun.
"CEFTEC maka halo servisu ida ne'e," dehan Ministeru Francisco, ba jornalista iha Salaun Ministeriu Transporte Komunikasaun (MTK) Kaikoli, Sesta (25/9).
Aleinde ne'e, sorin seluk, MAPKOMS mós nota katak, dala barak média ofisiál sira ne'e mai ho de'it ministru, sira ba mai pakote ida, entaun ministru kuandu ba tiha média ofisiál sira mós ba tuir hotu, ida ne'e problema, tanba iha ministeriu laran hahu lakon memoria kona-ba komunikasaun.
Ho kestaun ne'e nia deklara, iha ona ideia atu bele introdús unidade ka diresaun ida-idak kada ba ministériu oinsá mak hakbiik memória komunikasun sosiál Iha ministériu laran.
maibe ba media sira hakarak haruka nia jornalista atu tuir formasaun ruma karik, MAPKOMS laiha problema kona-ba ida ne'e no nakloke ba ema hotu atu tuir formasaun.(*)
Tempotimor (Dili)-Bazeia ba tetu Orsamentu Jerál Estadu (OJE) tinan fiskál 2021 nian ne'ebé governu aprova ona iha Konsellu Ministru ho montante billaun $1.6, mak Ministériu Administrasaun Estatál (MAE) hetan tokon $32 no tokon $36 ba munisípiu 12.
Tempotimor (Dili)-Relasiona Orsamentu Jerál Estadu (OJE) tinan fiskál 2021 nian ne'ebé governu liuhusi Komite Revizaun Orsamentu Politika (KROP) halo hela diskusaun, maka Ministru Justisa (MJ) Manuel Carçeres, sei uza tokon $15 ne'ebé MJ hetan ba programa tolu.
Lia hirak ne'e ministru hato'o ba www.tempotimor.com iha edifísiu Ministériu Finansas (MF) Aitarak Laran, Dili.
"Orsamentu 2021 ba Ministériu justisa nia ne'e sei kontinua de'it, fokus liu mak ba formasaun judisiáriu, ne'e tama husi fundu kapitál dezenvolvimentu umanu nian," nia dehan MJ ba www.tempotimor.com, Sábadu (26/9).
Alende ne'e, MJ mós sei foku ba pakote lejislasaun kona-ba lei rai nian.
"Halo pakote lejislativa ida kona-ba implementasaun lei rai, para ita haree took, iha governasaun ida ne'e bele fó ona sertifikadu ba ita-nia maluk sira," nia dehan.
MJ mós dehan, husi polítika esensiál rua ne'e, MJ mós sei haree kona-ba servisu sira ne'ebé bele desentraliza ba munisípiu atu labele bou de'it iha nasionál.
"Haree servisu sira ne'ebé desentraliza ba munisípiu sira ne'e, labele bou hotu-hotu iha Dili de'it. Depois ida seluk mak tenke kontinua Servisu Nasional Kadatrais (SNK) nian," nia dehan.
Entretantu Orsamentu Jerál Estadu (OJE) tinan fiskál 2021 nian ba MJ liu tokon $15. Maibé tanba atu hadi'a prizaun Gleno no Suai, maka MJ sei husi tan orsamentu adisionál balun ba kapitál dezenvolvimentu inklui atu aumenta tan sala aula ba sentru formasaun jurídiku judisiáriu nian.(*).
Tempotimor (Tutuluru)- Eis-Primeiru Ministru (2007-2015), Kay Rala Xanana Gusmão, ba komunidade sira iha Aldeia, Tutuluru, Postu Same Vila Munisípiu Manufahi informa katak, sira na'in rua avo Ramos Horta ‘penanguran’ (dezempregu).
Lider karismatiku ne'e dehan, “hau ho Eis-Prezidente Republika José Ramos Horta agora dezempregu, tanba ne’e la'o tun sa'e de'it laiha servisu.”
"Ami rua Avo Ramos ‘penanguran’ hanesan imi, ne'ebé ita hanesan de'it", dehan Xanana ho hamnasa hafoin halo asaun karitativa iha suku Tutuluru Postu Same Vila Munisípiu Manufahi, kuarta (23/09).
Xanana reitera, tan laiha servisu, nune'e Soe netik tempu ituan la'o haleu timor atu halo asaun karitativa ba povu kbit laek sira, difisiente no kampaña regras prevensaun ba komunidade hotu-hotu.
Tempotimor (Díli)-Atu realiza polítika koa osan benefisiáriu sira husi pensaun sobrevivénsia, pensaun subsisténsia no pensaun espesiál ba reforma, mak Oan Soru husu benefisiáriu sira atu koopera ho ekipa operadór ne'ebé sei to'o iha postu sira.
Error: No articles to display
.